Informácie pre rodičov
Podporné opatrenia
V súlade so zákonom č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, §145a a §145b zákona sa zavádzajú podporné opatrenia. Pomocou podporných opatrení sa každé dieťa, každý žiak môže plnohodnotne zapojiť do výchovy, vzdelávania a rozvíjať tak svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti.
Rodič môže požiadať o podporné opatrenia školu. Podporné opatrenie, ku ktorému sa môže vyjadriť škola, môže odporučiť vo Vyjadrení na účel poskytnutia podporného opatrenia aj v rámci školy učiteľ, školský špeciálny pedagóg alebo odborný zamestnanec školy. Následne sa vyjadrí riaditeľ školy, či je možné dané podporné opatrenie poskytnúť.
Na základe správy z diagnostického vyšetrenia môže rodič/ zákonný zástupca požiadať CPP o Vyjadrenie na účel poskytnutia podporného opatrenia. Samozrejme týka sa to podporných opatrení, ku ktorým sa vyjadrujú len zariadenia poradenstva a prevencie, napr. pedagogický asistent v triede, špecializované kariérové poradenstvo, úprava obsahu výchovy a vzdelávania a hodnotenia výsledkov detí a žiakov, činnosť na podporu dosahovania školskej spôsobilosti a pod.
Žiadosť o poskytnutie podporných opatrení môžete stiahnuť TU.
Prikladáme linky, na ktorých je možné dočítať sa viac:
https://podporneopatrenia.minedu.sk/vseobecne-informacie/
Čo rozvíjať u vášho predškoláka?
Možno sa vám zdá, že u vášho dieťatka sú ešte oblasti, ktoré pred nástupom do školy bude potrebné podporiť. Poďme sa teda pozrieť nato, čo všetko je pre bezproblémový štart v škole dôležité ovládať, a ako jednotlivé schopnosti u dieťaťa rozvíjať.
Čo je školská zrelosť
Existuje mnoho definícií školskej zrelosti, no vo všeobecnosti ju možno chápať ako dosiahnutie takého stupňa vývinu, ktorý umožňuje dieťaťu zúčastniť sa výchovno-vzdelávacieho procesu bez väčších komplikácií, najlepšie s radosťou a nadšením.
Pre posudzovanie školskej zrelosti sú dôležité tieto oblasti:
- Telesný a zdravotný stav
- Úroveň kognitívnych funkcií
- Osobnostná zrelosť
- Úroveň pozornosti
- Zrelosť pre prácu a návyky
Vizuomotorika, grafomotorika, hrubá motorika:
Motorické schopnosti majú súvis so všetkými ostatnými oblasťami vývinu. Hrubá motorika dovoľuje deťom objavovať svet okolo nich, manipulovať s predmetmi a osamostatňovať sa. Rozvíja sa pri prirodzenom pohybe alebo športe. Pri nadobúdaní hygienických návykov, základných zručností ako je obliecť sa alebo stolovať, sa deti učia koordinácii pohybov. Netreba za dieťa robiť to, čo zvládne už samo a určite nie je dobré odháňať ho od domácich prác.
Ako túto oblasť podporiť?
Zdravým pohybom na čerstvom vzduchu. Dovoľte deťom objavovať, preliezať, vyliezať, šplhať, liezť po rebríku. K základným zručnostiam určite patrí bicyklovanie, a ak to vaše dieťa zvládne aj kolobežkovanie, či korčuľovanie. Určite netreba zabúdať na náročnú motorickú činnosť, akou je viazanie šnúrok. Učte vaše deti skákať, či už znožmo, alebo na každej nohe zvlášť, a takisto udržať balans pri stoji na jednej nohe. Všetky tieto činnosti podporujú jeho zdravý motorický vývin. Ak sa vám vaše dieťatko javí nemotorné a neobratné motivujte ho a chváľte pri každom jeho úspechu. Ak sa vám javí nemotorné až príliš neváhajte sa obrátiť na naše CPP kde sa môžeme na dané ťažkosti dieťatka bližšie diagnosticky pozrieť, a v prípade potreby poskytnúť vhodnú formu terapie - bilaterálnuintegráciu.
Medzi hračkami detí by nemali chýbať drobné stavebnice, skladačky, drevené kocky, korálky vhodné na navliekanie, ale aj kresliace potreby, prstové farby, nožnice a plastelína. Rozvoj grafomotoriky môžete podporiť aj kreslením vo veľkom formáte napr. na baliacom papieri nalepenom na dverách, či skrini, kde dieťa krúživým pohybom rozhýbe celú ruku- takýmto spôsobom môžete začať kresliť, vlnky, slučky, ležaté osmičky, či kruhy. Ak to bude dieťatko zvládať môžete prejsť aj na klasické predškolácke zošity zamerané na rozvoj grafomotoriky. Pri kreslení, či písaní vždy sledujte aj úchop vášho dieťaťa. Ten by už mal byť zafixovaný, ako trojprstový. Dobre rozvinutá vizuomotorika a grafomotorika u predškoláka sú základným predpokladom pre písanie.
Reč
Na reč predškoláka sú kladené v škole pomerne vysoké nároky: dieťa musí rozumieť výkladu, vedieť zdieľať vlastné myšlienkové pochody a komunikovať v kolektíve. Prax hovorí, že deti s oneskoreným vývinom reči majú i problémy s písaním a čítaním. Predškolské obdobie je pre vývin rečí zásadným, preto je potrebné sa rozprávať sa s dieťaťom, obohacovať jeho slovnú zásobu, čítať si alebo spievať. Reč má ako komplexná schopnosť niekoľko jazykových rovín: foneticko-fonologickú, morfologicko-syntaktickú, lexikálno-sémantickú a pragmatickú. Ak má vaše dieťa akékoľvek ťažkosti vo výslovnosti, určite neodkladajte návštevu logopéda. Pre dieťa nie je stresujúca, pretože je prispôsobená ich úrovni a detskej osobnosti, a jazykové cvičenia sú prevádzané hravou formou.
Sluchové vnímanie
Sluch má v ranom veku zásadný vplyv na rozvoj reči, ktorá súvisí s písaním a čítaním. Ak chceme podporiť sluchové vnímanie, je vhodné učiť deti počúvať rozprávky a príbehy, hrať sa hry na lokalizáciu a určenie zdroja zvuku, rozvíjať vnímanie hudby. Pri sluchovom vnímaní sa zameriavame najmä na schopnosti načúvania, rozlíšenia figúry a pozadia, sluchovej diferenciácie, sluchovej analýzy a syntézy, sluchovej pamäti a vnímanie rytmu. sa neskôr významne podieľa na procese čítania a písania. Dieťa s deficitom v sluchovom vnímaní je náchylné na vývin porúch učenia.
Ako túto oblasť podporiť?
Určite je dôležité sa s deťmi veľa rozprávať. Oblasť sluchového vnímanie podporíte spoločným čítaním si rozprávok, príbehov. Po prečítaní nechajte vaše dieťa prerozprávať dej príbehu, vymenovať hlavné postavy. Hravou formou môžete rozvíjať nie len vnímanie, ale aj sluchovú pamäť. Skúste sa zahrať nato, kto si zapamätá viac za sebou idúcich slov, začnite s tromi slovami, štyrmi, piatimi a sledujte koľko si ich vaše dieťa dokáže zapamätať. Podporujte vytlieskavanie slov na slabiky a sluchovú analýzu a syntézu tým, že sa pýtate na prvé a posledné písmeno, ktoré v slove počuje. Nezabudnite ho však hlasom dôsledne zvýrazniť. Nápomocné vám môže byť učenie sa básničiek, pesničiek, pri ktorom si odsledujete ako vaše dieťa zvláda prácu s rytmom. Môžete ho nechať opakovať po vás krátky rytmus, ktorý mu vyklepkáte ceruzkou o stôl. Vyrobiť si môžete aj tzv. zvukové pexeso- do malých nepriehľadných nádobiek, fľaštičiek dáte rôzne zvuk vydávajúce predmety- fazuľky, mak, piesok, kamienky, hrášok. Vyrobíte tak dvojice. Neskôr dieťa na základe zvuku hľadá dve rovnaké.
Zrakové vnímanie
V školskom veku je dôležitá schopnosť rozoznávať písmená, číslice, farby a ich odtiene a tiež figúry a pozadia obrazov. Vnímanie zrakom možno rozvíjať úlohami, kedy deti vyhľadávajú objekty na obrázku alebo odlišujú prekrývajúce sa obrázky, posudzujú zhodu a odlišnosti dvoch obrázkov. Túto oblasť možno rozvíjať i hrami ako je pexeso, domino alebo stavanie stavebníc a kociek podľa predlohy. S nástupom do školy je potrebné, aby malo dieťa zrelú schopnosť rozlišovať detaily a polohy predmetov, robiť zrakové analýzy a syntézy napríklad pri puzzle. Zapamätávanie číslic a písmen zabezpečuje zrelá zraková pamäť. Ak má vaše dieťa ťažkosti v učení sa farieb zapojte učenie do bežných činností, vonku menujte farby áut, kvetom, predmetov napr. aj cestou zo škôlky.
Vnímanie priestoru a orientácia v priestore
Vnímanie priestoru sa týka nielen pojmov hore, dole, doprava, doľava, vpredu, vzadu, ale patrí sem aj chápanie a používanie predložkových väzieb (na, do, v, pred, ..) a pojmov ako ďaleko, blízko, prvý, posledný. Tento predpoklad sa takisto premieta do čítania, písania, matematiky, geometrie, orientácie na mapách a telesnej výchovy.
Pre rozvoj vnímania priestoru u predškoláka je prospešné napr. pomenovávanie miesta pri činnosti – vonku, na obrázku, doma. V rámci bežných činností si s dieťaťom skúšajte orientáciu v priestore napr. cestou zo škôlky sa pýtajte nato, ktoré auto je prvé, a ktoré je posledné na parkovisku, ktoré auto je pred čiernym/bielym a autom, a ktoré je za čiernym/bielym autom. Cestou domov nechajte dieťa nech vás naviguje, usmerňujte ho, čo sa týka pravej a ľavej strany. Menujte veci, ktoré sa nachádzajú hore a dolu.
Matematické predstavy
Vytvoreniu matematických číselných predstáv predchádzajú predčíselné predstavy. Najskôr dieťa dokáže porovnávať (malý-veľký, krátky-dlhý), neskôr je schopné triediť podľa druhu (ovocie, oblečenie), podľa tvaru alebo veľkosti. Postupne sa dieťa učí triediť aj podľa viacerých kritérií (veľký žltý kruh) a vie určiť, ktorý z objektov do skupiny nepatrí. Dôležitou fázou je zoraďovanie podľa veľkosti (malý-väčší-najväčší) alebo množstva (menej-viac-najviac). Pre správny rozvoj matematických predstáv je dôležité začať pracovať s konkrétnymi predmetmi a až neskôr s obrázkami, pomáhajú hry ako domino alebo človeče, nehnevaj sa. Túto oblasť začnite rozvíjať bežnými činnosťami ako - vyložte dieťaťu na stôl 5 jabĺk, zemiakov, spočítajte ich. Neskôr z kopy odoberte a pýtajte sa, kde ich dieťa vidí viac.
Deťom zaviažeme oči a rozložíme pred nich štvorce, obdĺžniky, trojuholníky a kruhy. Tieto geometrické útvary musia deti hmatom rozpoznať, pomenovať a potom roztriediť. Zároveň tak trénujeme oblasť hmatového vnímania.
Vnímanie času
V tomto veku začínajú deti rozumieť tomu, že určité udalosti sa odohrávajú len v špecifickej časti dňa, týždňa alebo roka. Dobre rozvinutá schopnosť vnímať čas je nevyhnutná pre správnu organizáciu práce. Dieťa musí vedieť odhadnúť, koľko času strávi pri vypracovávaní úlohy alebo učení. Potom vie lepšie rozvrhnúť vlastnú energiu a utvára si primerané dlhodobé a krátkodobé ciele.
Ako túto oblasť podporiť?
Spájajte udalosti s časom: Hoci deti v tomto veku začínajú čoraz viac chápať abstraktným konceptom, je pre ne omnoho jednoduchšie, ak je určitý časovými úsek spojený s konkrétnou činnosťou alebo udalosťou (ráno – raňajky, apríl – narodeninová oslava, december Vianoce). V bežnej komunikácii sa snažte zdôrazňovať slová vyjadrujúce čas: skôr, potom, včera, zajtra, o týždeň, budúci mesiac. Napríklad si môžete vytvoriť vlastný kalendár, kde budete zaznamenávať počasie každý deň. Dieťa tak pozoruje, ako sa postupne mení počasie a spolu s ním i ročné obdobie. Usilovní môžu vytvárať aj prehľad dní, kedy bolo počasie typické pre dané ročné obdobie. Samozrejme, dieťa najlepšie pochopí ako plynie čas, ak si uvedomí jednotlivé časti dňa. Vezmite si prázdny papier, spíšte významné časy dňa a požiadajte deti, aby k nim priradili udalosti a činnosti, ktoré sa bežne s nimi spájajú (14,00 – poobedný spánok). Deti si môžu takýto diár vyrobiť aj na niekoľko dní a ozdobiť podľa svojich
predstáv.
Pracovná zrelosť/záujem o učenie
Základom pre rozvoj každej oblasti poznávacích schopností je záujem o učenie. U dieťaťa musí byť vyvinutá schopnosť koncentrovať sa, zmysel pre povinnosť a zodpovednosť. Aj keď niektoré deti vedia celkom dlho udržať pozornosť pri hre, ktorá ich zaujala, problémom býva zámerná pozornosť. Dieťa sa rýchlo unaví, stráca záujem, odbieha, strieda rôzne činnosti a pritom sa poriadne nesústredí na nič z toho, čo robí. Od školáka sa pri prechode od jednej činnosti k druhej a pri vypracovávaní úloh vyžaduje určitá miera samostatnosti. Práceschopnosť žiaka súvisí s jeho centrálnou nervovou sústavou, zrelosťou osobnosti a spôsobom výchovy. U detí treba pomaly a nenásilným spôsobom rozvíjať zámernú koncentráciu pozornosti. Učiť ich dodržiavať pravidlá (pri hre), zadávať jednoduché úlohy
(uprac hračky), prebúdzať záujem o rôzne činnosti (ručné práce) a postupne pridávať cvičenia
z detských časopisov alebo pracovných zošitov.
Emocionalita
Po príchode do školy sú na dieťa kladené vysoké nároky, ako v oblasti emocionálnej, tak i v sociálnej. Od dieťaťa sa očakáva istá miera emocionálnej stability, veku primerané zvládanie emócií, sebaovládanie, odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely. Sociálna vyspelosť sa prejavuje najmä v schopnosti začleniť sa do kolektívu a komunikovať v ňom, odlúčiť sa od rodiny, rešpektovať cudziu autoritu a spolupracovať s ostatnými. Tieto schopnosti možno u dieťaťa rozvíjať podporou kamarátskych vzťahov, poukázaním na alternatívnu vidieť svet očami druhého. Veľmi dôležité sú v škole pravidlá slušného správania (pozdraviť, požiadať, poďakovať). To, ako osobnosť dieťaťa obstojí v novom školskom prostredí závisí od miery jeho samostatnosti. Tá sa formuje od narodenia dieťaťa. Preto je dôležité vždy venovať dieťaťu pozornosť, prijímať ho a chápať jeho potreby. V neposlednom rade je dôležitá aj osobnosť rodiča, a jeho zrelosť.
Nezabúdajme, že deti sa učia príkladom. Preto im ponúknime podporu, počúvajme ich problémy, nebagatelizujme ich ťažkosti, buďme vždy pri nich s otvoreným srdcom a mysľou. Pretože ich čaká krásne no náročné nové životné obdobie.
Spracovala Mgr. Veronika Nemčoková
Psychologička CPP Lučenec
Použitá literatúra:
PhDr. Andrea Baranovská, PhD: Pripravenosť dieťaťa na školu – spôsoby zisťovania a rozvíjania
K., Ďuríková, E., 2014. Stimulačný program pre deti vo veku od piatich do siedmych rokov. Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. ISBN 978-80-565-0374-4
Bednářová, J., Šmardová, V., 2010. Školní zralost: Co by mělo umět dítě před vstupem do školy. Vydavateľstvo Computer Press.
RAABE - Problémové dieťa v predprimárnom vzdelávaní, Problémy súvisiace so školskou spôsobilosťou, Mgr. Eva Mrenicová, Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Zvolen
www.eduworld.sk